Spoveď

Už odplavil večerný chlad
mrazivé ostne bodavej pýchy
belobou pokrytý zimný svet
upozorňuje ma na nebeské vzdychy

V tej prechádzke večernej v mrazivom vetre
vyplavil som na povrch svoje zlá
moje sudcovské sklony tak úboho zverské
mojej neomylnosti falošná koruna

Všetka tá vášeň, čo živí len samu seba
žiari, spaľuje no zhasína,
ďalej a ďalej má od pozemského neba
podobná okamihom šťastia z kasína.