Somálčanka

Mám pred sebou ženu zo Somálska
ako stojí drobná v západe slnka
ruky spustené má od únavy a bez hláska
čaká, kým sa spustí noc na oblačných vlnkách

na tých rukách leží jej život ako kniha
každá hodina jej obracia listy
nikto zavďačiť jej za život nestíha
má tak nádherný pohľad očí čistý

Jej biedne šaty sa hýbu v ošumelom vetre
počas chladnúceho večera
okrúhly kúsok ružového chleba v diaľke
sľubuje reprízu jedno či je streda a či nedeľa

Malá žena zo Somálska v žltom čepci
odovzdane čaká na svoj diel lásky
na nežnosti, to príjemné teplúčko v srdci
nezáleží jej na prejavoch čo dnes chce každý

Jej ruka hľadí ako morský vánok brehy
je hebká ako každé slovo jej drobučkých úst
ako všetci túžime v jej náručí nájsť spánok
a predsa cítime v jej živote smútok, bolesť, púšť.