Počuť čiesi stonanie, to sa hlási milovanie
nezadržateľné ako voda, všetko sa jej poddá, musí...
Nieto pred ním úteku? Len po ďalšej katastrofe v náreku
čakať ďalšiu pohromu? Otupiť myseľ už chromú?
Je záchrana z tohto bahna,treba skočiť do vody z bahna
alebo už len z mosta...
Chaos, zmätok, obrazy,
zakrivené podrazy,
nič, nič, ničota
ťažká ako samota
zmyselnosť a túžby tela
spaľuje, ničí, na um strieľa
bolí,bolí, veľmi bolí
všetko vnútri zhnité
nech aspoň teda zhorí
ale nespaľuje
to skryté.
pondelok 19. mája 2008
Stonanie
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára