Vášeň

Chýbalo len málo
a zmámení ošiaľom
mohli sme sa utopiť
v slzách previnenia a ľútosti

Za zvodnými štyrmi múrmi
naoko nevinnými
číhala tam na nás vášeň
s očami nočných lámp prižmúrenými

A potom sa to stalo
oči si padli do očí navzájom
okuliare ako zábrana sú málo
a už sa aj hojdáme na opustenej lodi na mori

A slnko pre nás nezapadá
niečo ako láska sa vznáša
nad horúcimi dotykmi prstov
krúži nad perami túžiacimi pocítiť

jemný dotyk dlaní, vzrušených a posiatych
drobnými kvapôčkami potu,túžiacich
odovzdať niečo z duše inej duši...
Reč tela je niekedy úžasnejšia ako ľudská...