Samota

Samota kráča po izbe
naráža na postele
opäť si u mňa ustelie?
Už cítim jej studené nohy

Beznádej padá cez okná
na stole už celá hromada
hrozí, že na pošliapaný koberec popadá
kde ju aj tak do vlákien zatlačíme

Jej to nevadí
cez noc, počas našich nepokojných výdychov
opäť vyrastie až po strop
prenikne až do najskrytejších alveol

a otrávi nás laminátovou príchuťou
z kabín opäť osamelých kamiónov
ťahajúcich svoje osudy za lepším západom
Tak sme neschopní postaviť sa čelom smelým nápadom.