Ruža

Ó úprimná krása ruže purpurovej
tvoje nesčetné límce barokovo lemujú
neviditeľnú hlávku vône s vlasmi
rozplynutými na všetky strany

a ja od malosti a úbohosti nedokážem
očami sa napiť na dúšok i-
nezniesol bych taký silný nápoj
cítiac ťa otvárajú sa mi všetky rany
slepnem, hluchnem, jazyk mi je začarovaný.

Stačí mi len tvoja tvoja vôňa,
odraz v slze rannej rosy
túžim vôkol teba chodiť bosý
čítať tvoje odkazy plávajúce oblohou
viem, za takú opovážlivosť sa platí hlavou
rád položím, len dotkni sa ma
ešte raz tŕňom, nech túžbou po tebe
plameňom vášne dám za pravdu
pravde: Prach si a na prach sa obrátiš