Kolesá času

Kolesá času smejú sa mi zubato
vysoké štíty brál smutne na mňa hladia
v prízemnom labyrinte mojich dní strácam to
čo niekto raz zázračne do mojich žíl nalial

Už nezazriem z výšky brál tú nádheru vôkol mňa
teraz by aj zvyšky bral, len mi ich nik nedáva.

Ostrihaný ako Samson a spútaný v reťaziach
klamem si že tak som si žiť želal raz

Nedá sa dozadu, kolesá nepustia
stojím sám proti prúdu, nikde žiadna priepustka

Kúpený pohodlím strácam svoj záujem
o veci nadpozemské, o svoj neuskutočniteľný sen

Ako bych do žuly tesal tieto riadky
čítam si v sebe tie brailove bodky

len tak, po hmate svojich vnemov
opäť so začiatočníckou trémou

Nemôžem ísť ďalej, slučka sa sťahuje...