Jeseň

Jeseň padá zo stromov
rozvieva ju starý vietor
mesto padá do tieňov
lúčime sa s letom s pietou

duša padá do prachu
bezduchá bábka bez šnúrok
ponára sa do strachu
vzďaľujúc sa od núdzových dvierok

A nevládze už pohnúť údmi
bojovať proti osudu
unášaná inštinktami a pudmi
potápa sa do bludu
do bludiska otáznikov
do kráľovstva krivých zrkadiel
do maškarného bálu hlukov
nevládna nájsť svetadiel
kde maják svieti načerveno
a núti plávať proti prúdu
núti postaviť sa čelom
proti zástupom,masám ľudu.