Dobodaný

Dobodali ma, dorezali moje telo
hoci už dávno predtým v agónii trpelo
niet na mne kúska bez vpichu
bojím sa každého ďalšieho výdychu

Už pominul účinok anestetík
ostal som sám sebe v zátvorkách
vo svojej nahote plný dýk
a nový vietor na čerstvom vzduchu ma hojdá

a zbavuje ma na všetkej tej telesnej špiny
zážitkov,dojmov,udalostí,viny
ibaže prúd červených otáznikov
nevie kadiaľ má tiecť

ako to tu mám riecť
že visím dolu hlavou
a úplne všetko vidím
a úplne všetko počujem

Pozerám sa do vlastnej priepasti
a krúti sa mi hlava
ako príslušník cudzej vlasti
odrazu na okraji tejto ostávam

neviem kam ísť
trýzeň v tvare tŕňovej koruny
oklamanú dušu mi omotáva
a celá tá neistota mi dáva
istotu predchádzajúcej čistoty
a nevinnosti a vo svojej
bezmocnosti plačem,
plačem pre koho a čo vlastne?
Od šťastia? Že som, aký som
chcel byť?
Od nešťastia, že sa neviem vyjadriť?
Od smútku, ktorý ma strháva k slzám?
Od bezprávia, ktoré vládne, keď som sám?
Keď ma všetky víly opustili
a zrazu sa jedna zjavila.