DNES

Dnes som sa znova narodil
dnes som sa znova našiel
opäť prežívam betlehem,pašie
tak ako som počúval kazety so zavretými očami
a slzami na krajíčku

Vidím,cítim počujem
badám znaky zašlých časov
moje vnútro sa opäť dotýka pásov -
koľají áut,traktorov,pásakov

a nedokáže vypustiť to zbesilé
čo káže zapĺňať riadky mi černotou
stuchnutej duše plnej moderného hnusu
prehnitého od sladkých rečičiek

túži sa očistiť v krištáľovej vode
bolestivej pokory, ktorá nie a nie sa
vrátiť k svojmu pánovi a čakám …......

Dnes ma vynorili zo dna jazera
zas pľúcami po troškách vzduchu naberám
vlastne nie, dychtivo hltám každý záblesk pamäti
a hlboko si uvedomujem súčasnú čiernu dieru vzápätí

pichol ma ktosi,ihlicou silne zasiahol
zmeravelo celé telo a len ruka
poslúcha toho prišelca
ktorý vlastne prišiel a -

nedá mi pokračovať tentoraz v mojich koľajach
a chce mi dať ovoňať omamnú arómu zašlých dní

Skutočne to zlato ide zo mňa von?
už to nemusím skrývať, zabúdať naň?
skutočne ten nuget viem dať iným?
a nezostanem pri ňom náhodou sám?

Och slastná chvíľa ostrej pravdy
ktorá skoro prachom zapadla
že ťažnému koňovi vypadli zubadlá
a že kedysi tak rád bol statným žrebcom
a až teraz sú mu sladké strmene a bič
a v slamníku nič.
Tak prečo dostal všetko
zo svojich snov až v exile?!!!

Rodná krv volá,vábi,ťahá,láka
tým silnejšia je čím viac sa zmráka
k tomu myrhová pachuť s kadidlom
trošku kláštorným je vábidlom

Oba brehy v takej diaľke
či k nim raz aj zablúdim
či tam raz aj natrvalo
pokúsiť sa usadlím

či mi to mihotavé svetieločko
na tú cestu vystačí
a či sa mi nerozplynie
aj ono a nevtlačí
mi do srdca ihlu jedu z milosti
prosím dosť, už sa rád zhostím
tej hanby za tie všetky riadky
aj ruka mi už nevládze
pokoj prosím,pokoj
dosť bolo tej pláce bez práce...