Zornička, tvoj zdrvený pohľad
triešti skaly na skalky
tvoje ruky zbierajú hviezdy ako korálky
Nekonečný kozmos ťa obopína dokola
studený vietor fúka si a z popola
modeluje bránu pre vstup jesene
so svojimi šatami lúčia sa jasene
topoly, jablone, slivky, jelše
zrazu tmavé svety stávajú sa belšie
pondelok 19. mája 2008
Zornička
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára