Pre Lydku

Vstúpil som do tvojich brán
zvedavý, čo za hudba tam hrá

Vonku len tak prší a fúka silný vietor
tak strašne dávno je to čo ovoniaval som kvietok
nevedel sa nasýtiť tej nevídanej nádhery
zostanú mi už len neutešené večery?

Áno bol to vzácny kus majstrovského diela
v tom bezbrannom telíčku dominovala biela
Bola úplne jasná tá rastlinka útla
až nakoniec moja múza načisto celkom uschla.


ako vták bez krídiel
ako čln bez pádiel
jak matka bez dlani
sme spolu a sme sami
voľní a predsa spútaní
delí nás len hmota
nie čas, iba vzdialenosť
no vnútri nám prekvitá....- čo?