My first ducháče

Chcel by som ťa pane milovať
len tak ako keď chcem záhradu rýľovať
ako keď si nad sporákom zohrievam ruky
či vlastne vdychujem vôňu letnej lúky

Chcel by som ti vždy pane byť priateľom
porozprávať sa s tebou o smutnom aj tom veselom
oprieť sa ti v beznádeji občas o plece
a počúvať či občas aj tvoje srdce neplače

Mám pane túžbu po dačom velikom
no stále len načieram mori malým kelímkom
už je to občas pane až k zúfaniu
že len snívam túžim prahnem volám ju

A ona skrytá čaká vyčkáva
jej len jediný generál povel vydáva
a spolu čakajú kým dozriem konečne
v bytosť akou raz budem už vo večne

A ja chrobák prízemný tlačím si guličku
nehľadím, nevnímam, stačí že mám uličku
čím väčšia gulička, tým horší pocit
pomôže mi raz za čas do pustiny skočiť