Maličká

Dve ťažké brány z olova
sa pomaly zatvárajú
dve drobné očné viečka
už len na „dobrú noc“ čakajú

Ten pár jasných okienok
čo svojím svetlom dnu pozýva
človiečik skrytý do plienok
ten, čo v každom človeku prebýva

Tento svetlý drahokam
lúče láme no nepohltí
túži v jedno splynúť s prsteňom
a čerpať silu z tých splynutí

Chce z celého hrdla vykríknuť
ten človiečik na všetky svety
že lásku nemožno opísať
že láska je prostriedok svätý

Tak ožiar nám dušu sťa ranné zore
ukľudni v nás rozbúrené more
obšťastni nás svojou krásou, milotou
rozmieňaj na drobné svojich tisíc životov

Dotkni sa prstami len jemne ľahúčko
tých našich srdiečok hoci len kratúčko
nestrať z úst úsmevy,rozdávaj priehrštia
nech sa tie srdiečka láskou už rozpustia