Krádež

Sliepňavé svetlo svetlice
sype na mňa samotu studenej studne
stojím tak ochabnuto a svoje líca
nastavujem v ostude osudu

Za to že v osamelosti stratil
som studňu - prameň môj, žriedlo
mojej energie a ukradomky som
si kradol úlomky šťastia z
rozbitých džbánov mojich
krehkých víl.

Rád by som teraz za to zaplatil
Dám všetko za voľnú dušu básnika
za neustály nepokoj melancholika
za človeka nešťastného, čo mu stačí málo,
keď potom pomyslí si, že mu šťastie
zamávalo...
Ach...