Trampoty srdca

Na cestách mám srdce túlavé
za opaskom nožík,širák na hlave
na chrbáte spacák, pod nohami celú zem
snáď ten ťažký náklad vnútri unesiem.

Na čele mám to poslanie napísané
každý mi ho ľahko z očí vyčíta
že mám rád na srdciach priateľov ustlané
a zabávam sa rád kým nie je fľaška dopitá.

Tesná sieť mi však útroby sťahuje
nútiac ma vzdať sa vecí posvätných
poddám sa tejto kamikadze úlohe?
alebo budem starý mládenec posledný?

Smútok

Za tebou zatúlala sa mi myšlienka
cestou vlakom kývala mi z výklenka
miesto teba domáci mi telefónom zvoní
miesto k tebe,k počítaču večer sadať chodím

Dni bežia za nocami
psi pred asociálmi
za mrakodrapmi sa plazia tiene
podvečerné husté čierne

Pandorina skrinka smútku otvorená
dokola je beznádejou obklopená
majestátne sťa rozkvitnutá čerešňa
pocítiš jak je smutnokrásna a hriešna.

Neobjatý

Neobjatý...ako taký strom,
cítim všetku tú letnú miazgu v žilách,
tlačím všetku svoju energiu do listov
a naďalej ostávam človekom - neobjatý...

Svoje konáre vystieram k nebu,za slnkom,
snívam o tom, ako mi deti budú liezť po konároch,
ako sa budú tešiť zo mňa výhľadu do ďaleka,
ako sa mladé páry budú okolo mňa naháňať...

Návraty

Naveky nezabudnem na ten tvoj tvar dlane
nožom som si ho vryl do srdca
ak mi v budúcnosti tak ako dnes nič neostane
spomienkam dovolím nežne ho dotknúť sa

Tak sa ho dnes teda dotýkam
dnes,keď som sa mal dotknúť plachiet Ježišových
a ja sa len tak v sebe potĺkam
a nikomu do seba vojsť nedovolím

Svieti mi ako zelený smaragd, tvoja dlaň,spomienka na ňu
hreje ma v obrovských mračnách tmy, čo na mňa doliehavajú
intímne trávim tie príjemné chvíle, čo kúzlia mi na tvári úsmev
v intímnom prítmí jak pri každej víle na chvíľu zabudnem, usnem...

A keď sa preberám do hirošimy, rozoznávam WTC
to všetko sú moje diela a viny,hoci som zle nechcel
každučký záhyb mám pred očami, hoci som žiaden nevidel
bojím sa že láska je len pre neomylných, tak trochu na prídel

Niečo sme ešte nedoriešili, odišla si a bez návratu
keď dávala si mi,ja nemal som sily vrátiť Ti pôžičku nepokrytú
dala si všetko čo bolo mi súdené, nič si si neodložila
vrátené bude Ti cez iného, komu Božia vôľa tak poručila

ak predsa len nebolo všetko predané,vyložíš karty na stôl
zvyšok už prosím doveršuj sama(z veršov som stále nevyrástol)...

Meri...

preco mi stale bludis v mysli, ked to nie je dolezite
v ustrety sme si vysli patricne, krasne, nalezite
mam strach, ze to neuvladnem tiahnut dalej
Boze prosim pohar cisteho vina mi nalej

preco mi stale bludis v mysli, ked dalej mam sam kracat
velky kus chleba sme si odhryzli, ty moje vystrasene vtaca
prilozim dlan ku konaru, abys mohla vzlietnut sama
a kazdy sa pusti svojou cestou do neznama.

Nevertheless possible

Ako pacient úzkostlivo na liek čaká
ako ten plameň čo tiež vnútri zožiera draka
ako ten obzor čo nie a nie sa stratiť
ako tá posledná ovečka čo nevie sa do košiara vrátiť...

Plakal by som no sype sa len piesok
a v očiach toľko nevybratých triesok
bežal by som, no často nieto za čím
navyše sa často v tieňoch stratím

Tak kedy bude čierna čiernou, biela bielou
a autor bude mať právo byť hrdý na svoje dielo
odpadnú raz aj mne z očí tie pozemské lupene
budem môc aspoň raz hladieť na nebo uprene?

Stŕpnuté

Medzi panelakmi stojim
a marne bludim ocami po oblohe
moj verny sprievodca je skryty
vsade len dym a hasnuci ohen...

sedim na dne kratera
a niet sa kam vyskriabat
vsade len dym a spinavy popol
a moj verny sprivevodca nevychadza ani nezapada

a uz vychadza uz svieti uz ma objima svojimi lucmi
a vzapati mizne a opat zostavam v tme sam, je mi zima a tuzim po teple ktore dokaze
rozohriat moje skrehnute srdce